Tak nám konečne vyšlo prvé číslo.

Ešte pred týždňom pár nasledujúcich odstavcov nebolo. Naopak, na titulke ste mali cenu 2.50 eura. Nakoniec sme sa však rozhodli, že za Jupiter žiadne peniaze platiť nemusíte.
Nie je však úplne zadarmo, to vôbec nie. Chceme zaň od vás tri veci, z čoho dve sú čisto psychologické. Predovšetkým - lojalitu. Čo znamená sťahovať ho len z linky, ktorý od nás po zadaní e-mailovej adresy dostanete, a odkazovať len na jeho hlavnú stránku. Časopis chce žiť z reklamy. Autori poviedok, článkov, ilustrácií a všetci ostatní, čo k jeho konečnej podobe prispeli, dostanú honoráre len z nej, musíme inzerentov presvedčiť počtom stiahnutých kusov. Vaša mailová adresa je jediný doklad, ktorý máme o tom, že ste náš čitateľ.
Druhá položka, ktorú od vás za časopis v hodnote tak troch eur chceme, je tolerancia k reklame. V tomto čísle jej ešte veľa nenájdete, v budúcom sa to mierne zmení. No garantujeme vám, že jej nebude viac ako šesť strán. Môžete ju však objaviť aj inde - na našej stránke a v e-mailoch, ktoré vám budeme zasielať.
Tým sa dostávam k tretej cene za Jupiter - vašej mailovej adrese. Zaväzujeme sa, že ju neposkytneme žiadnej tretej strane. Okrem linku na stiahnutie čísla na ňu od nás budete dostávať nie príliš veľký počet e-mailov, v ktorých vás budeme upozorňovať na novinky v slovenskom SF svete. Ako som už písal, môžu obsahovať aj reklamu. No my vám vyslovene reklamu posielať nebudeme - ak bude, bude zakompovaná v e-maili, v ktorom sa dozviete, čo si kde prečítať alebo na akú akciu ísť.
Veríme, že tieto tri položky nie sú pre vás vysoká cena za takmer stostranový časopis (minule sme mali 150, no pri prevode do grafiky tohto čísla tam strán bolo menej ako 80). A teraz už k samotnému Jupiteru 1.
Predchádzalo mu množstvo zmien v osobnom aj SF živote členov redakcie. Ženilo sa aj rozvádzalo, boli problémy so zdravím aj počítačmi. Kika sa rozhodla nevenovať sa ďalej stránke (vôbec jej to nezazlievam a dúfam, že nám niekedy niečo napíše do vedy), prerábali sme ju 9krát (stránku, nie Kiku :)), odznova napĺňali. To všetko má za následok dlhý časový odstup od nultého čísla.
No boli aj veci pozitívne. Získali sme spoluprácu s výborným americkým autorom, jej plody si snáď prečítate už nabudúce. Veľmi nám s týmto číslom pomohol Ďuro Červenák, dúfam, že sa mu to vyplatí. Vyhlásili sme súťaž Meteor pre nepublikovaných autorov, obnovili Hrmavicu, zaviedli workshop. Dúfame, že sa nám tým podarí prilákať k Jupiteru množstvo talentov.
Najpozitívnejšou správou sa dostávam ku konkrétnemu obsahu čísla. Prvý krát sa v slovenčine objavuje Zaklínač. Jeho úvodnú poviedku určite mnohí poznáte odpredu - odzadu (v Poľsku pozná každý scifista naspamäť minimálne prvú vetu, ktorú parodovali aspoň tri texty významných autorov), berte ju ako určitý symbol pre prvé číslo časopisu - a vychutnajte si jej slovenčinu. To, že je Sapkowského prvá poviedka v našom prvom čísle, sa stáva ešte výraznejším v kontexte faktu, že sa konečne rozhodol vyslyšať modlitby miliónov fanúšikov a vrátiť do tohto sveta (ale verte nám, poviedku sme začali vybavovať a preložili dávno pred týmto oznámením). Prvý krát sa v našom jazyku objavujú aj “Vierozvestci” Juraja Červenáka, tam je tá slovenčina ešte viac mňam. Od hlavného organizátora Istroconu sme dostali možnosť uverejniť víťaznú poviedku ich literárnej Ceny a tak vám s veľkou radosťou ponúkame “Krkavčie letá” Veroniky Inglotovej. Cena Meteor začína hneď dvoma horormi - multikultúrnym Richarda “Regisa” Zamca a poetickým Márie Gažíkovej. Obidve poznáme z Ceny Istroconu a obidve nám ich autori priniesli na workshop (čiže sa to oplatí). No a do nášho workshopu ako prvý odvážne prispel náš grafik a recenzent Martin “Arcey” Tomáš - a hodnotitelia si napriek tomu obrúsky pred ústa nedávali. Začíname výraznú spoluprácu so slovenským Fandomom - rozhovorom s Dáško Mehešouvou, ktorý by snáď mohol priniesť trochu svetla do viacerých nejasností.
Samozrejme, nechýba kopa publicistiky z našich piatich primárnych oblastí - knihy, filmy, seriály, hudba a veda. Podarilo sa nám získať schopné množstvo clánkov od viacerých stálic (knihy Miloša Ferka, filmy od Červenáka či Maxona, hudba Ďušana Fabiána či veda Zusky Stožickej), ale aj nádejných nových publicistov (v oblasti filmov Macejko a v seriáloch Elendilka - aj keď tá zatiaľ prispela iba svojou srdcovkou blogmi).
Pred koncom ešte jedno vstúpenie si do svedomia. Viacerí ste sa ozvali, koľko som urobil v nultom čísle v článku o “Game of Thrones” faktických chýb. Máte pravdu. Priznám sa, knihy som začal čítať až po písaní toho článku, zo seriálu viaceré veci neboli také jasné alebo sa dali ľahšie prehliadnuť (aj preto sa už teraz príliš nerozpisujem o postavách a svete v “Dragon Age: Redemption”). Mrzí ma to tým viac, že to bola takmer jediná konkrétna odozva, čo od vás máme. Verím, že v tomto čísle už lapsusy nenájdete. Robili sme ho pre vás s radosťou a snažili sa ho naplniť tým naj, čo by mohlo scifistovo srdce potešiť. Ak sa podarí, v tom ďalšom by už mohlo byť viac science fiction, dokonca aj nejaká z väčšej diaľky ako sú okolité krajiny Strednej Európy. K tomu od vás však ešte potrebujeme pomoc v podobe spätnej väzby. Naša facebooková stránka ju očakáva.

Martin Králik, šéfredaktor